Ako malý chlapec som vyrastal v prostredí v ktorom som často musel potlačiť svoje potreby, individuálne hodnoty, svoje ja, svoju pravdivosť. Zažili sme to takmer všetci, niekto viac, niekto menej.

V tom období som prahol po uznaní od rodičov, učiteľov, kamarátov, žien. Neuvedomil som si však cenu akú za to zaplatím. Tá cena je veľmi vysoká. Niekoľko rokov, som potom pracne musel hľadať, kto vlastne som. 

Neuvedomil som si, že táto stratégia pri ktorej prahnem po uznaní vlastnej hodnoty od iných ľudí ,je stratégia prežitia. Avšak, keď sme dospelí, táto stratégia je recept na nešťastný život. Nedostal som žiadny recept alebo návod na to ako fungovať v spoločnosti, v partii s kamarátmi, neskôr so ženami.  Snažil som ostatným zapáčiť, byť vždy dostupný, milý, uprednostniť ich potreby na úkor seba. Až to jedného dňa na mňa doľahlo a opýtal som sa sám seba: “Kde je tvoje miesto?” Kto vlastne si? Prečo nemám svoje potreby na prvom mieste?

Nechápal som prečo majú ženy radšej mužov, ktorý k nim nie sú taký milý ako som ja. Neskôr vo vzťahu so ženou som zistil, že táto stratégie spôsobuje problémy a ja viním svoju ženu za to ako sa správa. Avšak problém bol na mojej strane.  

Začal som sa tejto téme venovať a zistil som, že aj môj život ovláda dobrý chlapec. Až keď som si to priznal, mohol som s tým ďalej niečo robiť. Zistil som, že v prvom rade potrebujem uznať svoju vlastnú hodnotu a milovať sám seba, takého aký som.